Rozhovor s P. Vojtěchem Kodetem, O.Carm. pro internetový portál Cesta+
Odvalený hrob je pre neho nádejou, že láska víťazí nad smrťou. Pre cestu+ prezradil, aké je jeho aktuálne pôstne predsavzatie a ktorá krížová cesta bola v jeho živote najsilnejšia.
Dali ste si počas pôstu nejaké predsavzatie?
Tento rok áno. Rozhodol som sa, že si do Veľkej noci urobím poriadok vo svojej izbe, kde je mám mnoho neroztriedených papierov a odložených vecí, pretože kvôli svojej práci a službe nestíham upratovať. A tiež sa mi lepšie modlí v peknom prostredí.
Je pôst dôležitý aj v 21. storočí?
Pôst bol vždy dôležitý. Preto, lebo nám pomáha vnútorne sa vrátiť do postoja Božích detí. Tento postoj strácame vždy, keď berieme život do svojich rúk a chceme ho žiť nezávisle voči Bohu. Pôst nás vracia do bytostného prežívania závislosti na Bohu a jeho daroch. Pôst je tiež spolu s modlitbou veľkou zbraňou v duchovnom boji so zlom.
Môžeme sa postiť i zle a neužitočne?
Pochopiteľne. Ak je naše pôstne snaženie prejavom našej náboženskej pýchy alebo túžby zapáčiť sa Bohu alebo sa pred ním ospravedlniť, môže z toho byť viac škody ako úžitku. Najmä ak by si človek pôstom niečo dokazoval a vďaka pôstu by bol neláskavý a podráždený na druhých. Na druhej strane treba povedať, že ten, kto sa bráni zlej nálade len tým, že sa dobre naje a napije, nikdy nenájde pravú príčinu svojej náladovosti a len ťažko sa bude meniť. Je to práve pôst, ktorý nám pomáha odkrývať to, čo nás ohrozuje.
PôST NÁS POZÝVA PREŽIŤ HLBŠIE SPOJENIE S KRISTOM
Pre katolíkov sú záväzné dva dni pôstu počas roku. Prečo?
Všetko naše prežívanie súvisí v kresťanstve s Pánom Ježišom. Pôst na Popolcovú stredu súvisí s jeho pôstom na púšti. Na Veľký Piatok sa postíme opäť v súvislosti s jeho utrpením. Sám Ježiš povedal, že jeho učeníci sa budú postiť, kým bude ženích vzatý. Ide teda predovšetkým o prejav lásky a solidarity k tomu, ktorý pre nás robil všetko z lásky ku nám a bol a je s nami vo všetkom solidárny.
Najmä starší ľudia majú zaužívaný pôst v piatok. Aký je jeho význam? Aj cirkev hovorí o tom, že tento deň má byť dňom pokánia.
Dôvodom pre piatkový pôst je to isté, čo pre pôst na Veľký piatok. Každý piatok je dňom, kedy si ako kresťania pripomíname Ježišovu obetu za nás. Pôst v akejkoľvek podobe, ktorý je nahraditeľný tiež skutkom lásky alebo zbožnosti, nás má pripraviť k hlbšiemu prežitiu spojenia s Kristom v konkrétnom dni.
Ako vnímate pôst od televízie alebo napríklad Facebooku?
Pôst je na prvom mieste vždy pôstom od jedla, i keď je dnes s veľmi rozšírenými problémami s príjmom potravy to môže byť zložitejšie. Pre tých, ktorý majú v tejto oblasti problémy, je lepšie, aby na jedlo a postenie radšej nemysleli. Takto sa môže stať pôst snahou mať život pod kontrolou, namiesto toho, aby bol vnímaný a prijímaný ako dar. Odrieknuť si televíziu alebo internet je veľmi užitočné pre to, aby sme si uvedomili svoju slobodu alebo i závislosť na tom, čo nás často okráda o čas, ale predovšetkým znečisťuje našu myseľ i srdce mentalitou sveta. Okráda o vnútorný pokoj a vzďaľuje od vzťahov.
OKOLO NÁS JE VEĽA ĽUDÍ, KTORÍ SÚ CHUDOBNEJŠÍ AKO MY
Svätý Otec hovorí v aktuálnom posolstve na pôst o tom, že sme neboli oslobodení Kristovým bohatstvom, ale jeho chudobou. Čo to znamená?
Ježiš sa nám stal vo všetkom blízky, zostúpil do našej biedy a sám bohatý sa stal kvôli nám dobrovoľne chudobným, aby nás otvoril pre pravé bohatstvo. Z našej hriešnosti nás zachránil tým, že na seba vzal naše hriechy. Z našej opustenosti a prázdnoty tým, že nám ponúkol svoje priateľstvo. On, ktorému patrí všetko, sa stál tým, ktorý potrebuje našu lásku a blízkosť, aby sme cez dôverný vzťah s ním objavili jeho lásku ku nám. Cez tento základný vzťah Boha ku nám sme schopní vnímať vzťahy všeobecne ako pravé bohatstvo.
Svätý Otec hovorí o troch biedach: materiálnej, morálnej a duchovnej. A o povinnosti kresťanov všímať si týchto biednych a pomáhať im. Čo môžeme urobiť konkrétne aj počas tohto pôstu?
Každý z nás ma okolo seba ľudí, ktorí sú materiálne, ale i morálne alebo duchovne chudobnejší ako my. Kto chce pomôcť, určite nájde spôsob i cestu, pretože láska je vynaliezavá. Ide najmä o rozhodnutie pomôcť a nemyslieť na seba.
AK MÁM NIEKOHO RÁD, MYSLÍM NA NEHO BEZ PRÍKAZOV
Ježiš hovoril o modlitbe a pôste. Sú oba prostriedky dôležité?
Pôst požadoval Pán v duchovnom zápase popri modlitbe. Teda v konkrétnej situácii za konkrétnym účelom. Naša modlitba teda nie je väčšinou viazaná na pôst. V obrátenom poradí je to ale inak. Pôst nutne potrebuje modlitbu. Bez modlitbou je diétou a asketickým cvičením bez väčšieho významu. Zatiaľ čo pôst je konkrétny občasný prostriedok duchovného života, modlitba je jeho dušou. Bez modlitby žiadny duchovný život neexistuje, pretože modlitba je vyjadreným nášho osobného vzťahu s Bohom. Je veľkým umením kresťanského života naučiť sa modliť stále a pri všetkom.
Dá sa takýto stav dosiahnuť?
Určite nie nejakou technikou. Keď má niekto niekoho rád, tak na neho často myslí a v srdci ho nosí stále, nie len vtedy keď mu to niekto prikazuje. Modlitba nie je len záležitosť slov alebo myšlienok, ale záležitosť srdca. Jej podstatou je vzťah lásky medzi nami a Bohom. Kto miluje Boha, modlí sa, nie preto, že musí, ale preto, že po tom túži.
Vám sa to darí?
To musí posúdiť Pán. Snažím sa o to celý život.
Čo s modlitbou, na ktorú nedostaneme odpoveď a nevidíme jej ovocie?
Treba vytrvať. Je to ako s láskou. Lásku je treba tiež osvedčiť i v ťažkom období a všetky plody lásky uvidíme až vo večnosti.
VEĽMI ZÁLEŽÍ, AKO SÚ ĽUDIA VEDENÍ KŇAZMI
Blížime sa k Veľkej noci. Máte rád veľkonočné niekoľko hodinové spovedanie?
Ako sa to vezme. Spovedám rád, ale dlhé rady pred spovednicou som nemal nikdy veľmi rád. Aj preto, že mnohí pred sviatkami pristupovali ku sviatosti zmierenia veľmi formálne a tiež preto, lebo na toto slávenie bolo málo času. Dnes slúžim v Prahe a tu je situácia iná než v tradičných farnostiach, v ktorých som predtým pôsobil. Nie je tu taký nával k spovediam pred Veľkou nocou a tiež miestni ľudia dávajú väčšinou prednosť včasnej osobnej spovedi spojenej s duchovným rozhovorom.
Ako sa dnes pripravujú veriaci na veľkonočné sviatky?
Je to príliš široká otázka. Myslím si, že sa o príprave na slávenie Veľkej noci dnes hovorí viac ako kedysi. Sú také dostupné katechézy a literatúra. Veľmi záleží na tom, ako sú ľudia nami kňazmi vedení k prežívaniu týchto sviatkov.
Ako sa možno dobre pripraviť?
Príprava prebieha už prežívaním pôstne doby a vrcholí vo Svätom týždni veľkonočným trojdním. Celé liturgické slávenie nás postupne uvádza do Ježišovho veľkonočného tajomstva, ktoré je tiež našim tajomstvom. Preto je dôležité sa na liturgiu pripraviť, zavčasu do slávenia vedome vstúpiť a nájsť si čas aj na osobnú modlitbu, aby sme mali zo sviatkov čo najväčší duchovný úžitok.
DôLEŽITÁ JE MOJA VLASTNÁ KRÍŽOVÁ CESTA
V pôste sa modlíme krížovú cestu. Aký je jej význam? Mnohí ju považujú za dlhú a nudnú.
Je dôležité sa touto modlitbou prispôsobiť dnešnému vnímaniu človeka. Jej podstata zostáva však stále rovnaká. Modliť sa ju môžeme rôznym spôsobom. Môžeme rozjímať nad Ježišovou láskou, s ktorou sa vydal do rúk ľuďom a svojím utrpením a smrťou nás vykúpil.
Môžeme tiež rozjímať nad tým, ako je Ježiš s nami na našej krížovej ceste. On je s nami totiž inak ako ostatní ľudia. Vzal na seba naše bolesti a choroby, prebýva v našich srdciach, je s nami v našom vnútri.
Všetko, čo prežívame, prežíva s nami a môže všetky ťažkosti z nášho života premeniť svojou prítomnosťou a mocou svojej lásky, ak mu ich darujeme. Tak sa môže stať modlitba krížovej cesty prostriedkom k tomu, aby naša láska rástla a vďačnosťou voči Kristovi. Tiež sa môže stať cestou nášho uzdravenia.
V krížovej ceste sú aj zastavenia, ktoré nespomína Biblia. Ako sa tam dostali?
Myslím si, že veľmi ľahko. Najskôr ľudský život vytvoril tieto zastavenia, počas ktorých nechceli ľudia ostať sami vo svojej bolesti. Dnes už nie sme schopní zrekonštruovať Ježišovu cestu od Piláta až na Golgotu presne krok za krokom. Zastavenia, ktoré vytvorila kresťanská tradícia, sú vyjadrením viery, že Ježiš je s nami v každej situácii, i vtedy, keď to necítime a že môžeme všetky ťažké chvíle nášho života premeniť svojou láskou a prítomnosťou.
Ktorá krížová cesta bola vo vašom živote najsilnejšia?
Veľmi silné bolo modliť sa Krížovú cestu v uliciach Jeruzalema, kadiaľ pravdepodobne kráčal aj Ježiš. Inak je pre mňa veľmi dôležitá moja vlastná krížová cesta s jej pádmi i vstávaniami. Viem, že na nej nie som sám a že sa v jej ťažkých zastaveniach môžem stretnúť s Kristom.
LÁSKA JE SILNEJŠIA AKO SMRŤ
Na ktoré okamihy z veľkonočných obradov sa najviac tešíte?
Mám rád Veľkú noc ako celok. Jej slávenie má veľmi silnú dynamiku a obsah. Viem, že keď sa nechám viesť biblickými textami a liturgickými obradmi, Pán mi dá prežiť dôležitú vec pre mňa. Každý rok je to niečo iného, ale práve v tom je to krásne.
Čo pre Vás znamená odvalený a prázdny hrob?
Je pre mňa silným pripomenutím si toho, že Pán žije a je s nami navždy. Tiež je to mňa jasným znamením nádeje, že láska je a bude vždy silnejšia než smrť.
Autor rozhovoru: Martin Ližičiar
Se svolením přejato z internetového portálu Cesta+.
